28. Obrana včelstva

František Horňák

   Včely sú vysoko spoločensky organizované, kým včelia matka a trubci sa starajú prakticky len o kontinuitu druhu, na včelách pracovniciach zostáva všetka potrebná práca včetne prípadnej obrany včelstva. Hlavným dorozumievacím prostriedkom včiel sú prchavé výlučky – feromóny, tie zohrávajú rozhodujúcu úlohu aj pri organizovaní obrany úla.

Poplašné feromóny

   Ich funkciou je vzrušovať včely a stupňovať ich agresívnosť. Tieto feromóny sú vytvárané v žľazách alebo tkanivách v okolí žihadla a v kusadlových žľazách pracovníc. Niektoré bunky na žihadlovej pozdĺžnej doštičke produkujú izopentylacetát, ktorý dráždi včely a vyvoláva ich okamžitú útočnosť. V kusadlovej žľaze vzniká zase látka heptanon, ktorá vyvoláva vzrušenie včelstva. Včelí jed nemá žiadne zvláštne vzrušivé pôsobenie na včely. (Veselý a kol, VČELAŘSTVÍ, 1985)

Obrana japonských včiel (Apis cerana japonica) proti japonským sršňom (Vespa mandarina japonica)

   Uvedené japonské sršne sú schopné masívne likvidovať celé včelie úle. Ich taktika je založená na chemickej značke (výlučok tzv. van der Vechtovej žľazy), ktorú sršeň zanecháva na predmetoch pri mieste, kde objavil včely. Táto látka pôsobí ako chemický atraktant pre ďalšie sršne na okolí. Keďže jeden sršeň dokáže zabiť v priebehu niekoľkých minút až 40 včiel množstvu 20-30 jedincov môže podľahnúť po cca 3 hodinách celé dospelé včelstvo. Po zlikvidovaní dospelých včiel sa sršne pustia aj do vynášania lariev i kukiel a prakticky zničia celé včelie hniezdo do 10 dní.

Proti takémuto devastačnému potenciálu sršňou musela príroda obdariť včely nejakou schopnou protizbraňou v záujme zachovania ich druhu. V skutku, tieto včely sa vyznačujú zvláštnou obrannou stratégiou. Akonáhle včely spozorujú v blízkosti úla sršňa sformuje sa voľný bojový útvar čítajúci až 1000 včelích jedincov. Táto letka potom nalieta na sršňa a snaží sa ho pohltiť do hemžiacého sa klbka vytváraného ich teľami. Uprostred takéhoto včelieho klbka sa totiž vytvára pre sršňa smrteľná teplota, tj. niečo nad 46 °C, uvádza sa 47 °C. Včely sú schopné zniesť teploty o niečo vyššie (cca 48-50 °C). Pri tejto obrannej reakcii hraje hlavnú rolu včelí poplašný feromón octan izoamylnatý. Zaujímavé je, že včely detekujú už samotný sršní značkovací feromón a zúrivo naňho reagujú. (Josef Chalupský; Vesmír 75, 56, 1996/1~Nature 377, 335, 1995)